Hlavne menu We are sorry, but magazine AMMO is suspended. Here is just read-only access to the articles archive. Some features are removed because they were outdated, pointless in read-only (voting and pools), or it was missused by spammers (comments) etc. Now the webpages aren't maintained so when something will get broken most probably it won't be fixed at all. If you liked our magazine then please make donation with paypal so we can pay for traffic on this server.

TOP Poviedky
01 LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka 254 bodov
02 Pán Prsteňov - Paródia 178 bodov
03 LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka 2. časť 123 bodov
04 Lampa 39 bodov
05 WarCraft 2, poviedka 18 bodov
06 (NE)Pozvanie 7 bodov
07 UFO, poviedka 7 bodov
08 Jackov Sen 6 bodov
09 Toxic, diel 1 5 bodov
10 SuperNova 5 bodov
11 Toxic, diel 2 2 body
12 Poviedka bez mena 2 body
13 Inštalátor 2 body
Najnovsie clanky
Kvalitné služby podľa skúseností iných - TopSlužby.sk
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka 2. časť
Neverwinter nights
Children Of Bodom-Hatebreeder
Kult Duny - 6. časť (Bonus)
Kult Duny - 5. časť (Filmy, Hry)
Dobré ráno. (morc certa, hora incerta...)
Kult Duny - 4. časť (Knihy 2/2)
Stretnutie Spoločenstva Tolkiena
GRAVE DIGGER – Knights Of The Cross
Kult Duny - 3. časť (Knihy 1/2)
Kult Duny - 2. časť (Pojmy)
Kult Duny - 1. časť (Úvod)
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka
Jackass
Vsetky clanky
Airsoft - Specnaz [4 clanky]
Básne [6 clankov]
Fantázia [4 clanky]
Filmy a DVD [51 clankov]
Hardware [10 clankov]
Hry [170 clankov]
Hry, návody [6 clankov]
Hudba [8 clankov]
Internet [7 clankov]
Knihy [6 clankov]
O AMME [4 clanky]
Pandemonium [10 clankov]
Poviedky [14 clankov]
(NE)Pozvanie
Inštalátor
Jackov Sen
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka
LOTR - Dve veže - Parodia - Scénka 2. časť
Lampa
Poviedka bez mena
Pán Prsteňov - Paródia
SuperNova
Toxic, diel 1
Toxic, diel 2
UFO, poviedka
WarCraft 2, poviedka
Programy [18 clankov]
Rôzne [8 clankov]
Technické [3 clanky]
Úvahy [8 clankov]
Výuka [50 clankov]
Zábava [5 clankov]
Zdravie [15 clankov]
Celkovy pocet clankov: 407
DreamWeb, poviedka 
Poviedky | Dna 23.8.2001 | Frenky | 4 znamky, priemer 3.50 | 7232 videni | 1045 WAP videni

Je hlboká noc (asi okolo pol jednej) a všetko už spí. Prší. Počuť každú kvapku, ktorá dopadne na zem. Temnotu, v ktorej sa pohybujem, občas pretne blesk a následny hrom pridá uliciam trochu života. Kde-tu vidno výpary z tmavých kanálov. Dlhé úzke ulice osvetľuje minimálne množstvo svetiel. K osvetleniu sa raz za čas pridá aj svetlo z reflektorov áut, ktoré blúdia v nočnej tme podobne ako ja. Prázdnotu ulíc vypĺňaju smetné koše nachádzajúce sa väčšinou v horizontálnej polohe, smeti povaľujúce sa všade okolo, medzi ktorými sa objavia aj poletujúce noviny a samozrejme... krysy, potkany a ostatná háveď, ktorá nažíva s ľudskou evolúciou odnepamäti. Môj príbeh sa začína v neďalekej minulosti, keď môjho otca zavolali strážcovia siete snov a myšlienok. Vtedy ešte nevedel, aké to bude mať dopady, ale vedel, ze koná v mene dobra a v záujme ľudstva. Keď splnil všetko, čo od neho strážcovia požadovali, teda zlikvidoval zlo stelesnené siedmimi osobami, snažil sa vrátiť do normálneho života. Bohužiaľ, nepodarilo sa mu to. Keď zlo zneškodnil, bol už z neho vrah. On si to síce nemyslel, ale polícia mala iný nazor. Ešte pred tým, ako si ho strážcovia zavolali, mal pomer s jeho kamoškou, Eden, mojou matkou. Ryan, môj otec, si myslel, že neotehotnie, ale... Keď Ryan zomrel, Eden sa uzavrela do seba a jediné, na čom jej záležalo, som bol ja, John. Eden ma vychovávala do mojich sedemnástich rokov. V noc mojich sedemnástych narodenín som mal strašný sen. Ako môjho otca, aj mňa vo sne ma zavolali strážci DREAM WEBu. Tí mi povedali, že zlo sa začína zase zjednocovať a že oni sami ho nedokážu zastaviť. Preto potrebujú mňa, aby som zlo zastavil skôr, ako bude neskoro. Zlo pôvodne pochádzalo z dvoch ľudí, Briana a Antonia. Brian bol priamym potomkom jednej z piatich osôb, ktoré už v minulosti ohrozovali svet. Antonius bol pôvodom z Talianska a bol vojakom. Tí sa raz stretli niekde na celosvetovaj výstave počítačov. Netrvalo dlho a našli si svojich ďalších spojencov. Dnes ich počet zase presahuje číslo šesť, ale vtedy boli len dvaja. Brian a Antonius sa najprv chceli pomstiť za smrť svojich predchodcov, a tak zabili Ryanovho najlepšieho kamaráta, Louisa. Potom, keď ich sila vzrástla, zabili aj Eden a vypálili nám dom. Bol to ten istý deň, deň mojich sedemnástich narodenín, deň, kedy sa mi zjavili strážcovia siete. Strážcovia ani nečakali na moju odpoveď, či budem alebo nebudem súhlasiť s ich návrhom, či skôr rozkazom "zastaviť zlo" a hneď mi povedali, kto bude prvý. Hlavný strážca vyslovil meno Kelvin Adams, najnovší člen ich sekty, siedmy člen. Môj sen prerušil akýsi zápach. Áno, bol to taký istý zápach, ako keď horí. Hneď som zobral tie najdôležitejšie veci a pokúšal som sa nájsť Eden. Keď som ju našiel, bola už mŕtva. V dyme zafarbenom do červena sa už nedalo orientovať a pomaly ani dýchať. Zobral som matku na ruky a vbehol som rovno do výťahu. Výťahom som sa zviezol na prízemie prepojené s garážou a vybehol som von. Ostala mi len čierna kožená bunda, kožené nohavice, topánky, hodinky a spoločný obrázok Eden a Ryana. Celú noc som sa pozeral, ako náš dom horí, požiarnici sa ho snažia márne zahasiť a lekári zachraňujú, čo sa už zachrániť nedá, Edenin život. Táto noc ma poznamenala na celý život. Vtedy som prisahal, že každý člen sekty stelesňujúcej zlo si nie je istý životom a zomrie v bolestiach. Ráno som pozbieral zvyšky, ktoré ostali zachované, a ktoré by sa mi mohli hodiť. Poobede som zašiel za mojim najlepším kamarátom, Thomasom, ktorý mi dovolil u neho bývať, dokým si nenájdem niečo iné a používať počítač na jeho meno, aj keď by bol radšej, keby som ho používal na svoje meno. Sme v súčasnosti... Je hlboká noc a prší... Moje kroky smerujú do nočného Sparkyho baru. Za minimum peňazí, ktoré som našiel vo vreckách mojich nohavíc si kupujem najlacnejší drink. Chvíľu si bar len obzerám, ako to robia všetci, ktorí chcú nadviazať kontakt s inou osobou, a tak sa opýtam spolusediaceho...
-Hej, kolega, ste tu už dlho?
-Nie... vlastne áno, prečo vás to zaujíma?
-Pátram po mojom kamarátovi z detstva, Kelvinovi Adamsovi, a tak sa vás chcem opýtať, či ste tu niekoho takého nevideli, alebo ste niečo o ňom nepočuli.
-Nič som nevidel ani nepočul!
-Dobre dobre, povedzte mi aspoň, či nepoznáte niekoho, kto by o ňom vedel.
-Nikoho nepoznám! A dajte mi pokoj!!
-Ok ok...
Moje slová prerušil barman Sparky, ktorý si celý rozhovor vypočul.
-Johny, viem, že mi do toho nič nie je, ale niekoho takého poznám. Býva v neďalekom hoteli. Nič som ti ale nepovedal, ok?
-Dobre. Nikoho som nevidel, nikoho som nepočul.
Po krátkej debate s barmanom a ochotným spolusediacim sa ešte raz popozerám po bare, ako keby som tu nikdy nebol a vojdem do smradľavého WC, kde vidím dve záchodové misy, z ktorých jedna je značne poškodená a asi päť umývadiel, ktoré tiež nie sú v najlepšom stave. Všimol som si, ze WC bolo v oprave, lebo na zemi sa povaľoval vysúvací rebrík, pár wolframových klincov, nitov, skrutkovačov a nechýbala ani rozliata farba na zemi. Zo zeme som si zobral krížový skrutkovač a štetec. Skrutkovačom som uvoľnil jednu priečku rebríka a vybral ju. Vyjdem z WC, poďakujem barmanovi za drink a vychádzam z baru. Zase prechádzam tmavými chladnými ulicami, lebo elektrobus si nemôžem dovoliť. Kde-tu povaľujúce sa smeti splývajú s ulicami a stávajú sa ich neoddeliteľnou súčasťou. Na zemi som zbadal ošúchanú peňaženku. Zodvihol som ju a prezrel jej obsah. Výborne, pár dolárov (okolo 750) v hotovosti sa vždy zíde. Peňaženku som po malej transakcii odhodil späť na zem a pokračoval v ceste šuchtavým krokom. Prechádzam najtmavšími zákutiami mesta, kde i cez deň je skoro absolútna tma. Blikajúce osvetlenia na rohoch ulíc a na okrajoch chodníkov pripomínajú opustené bojové pole v plameňoch. Občasný blesk mi ešte pripomenie, že svetlo sa z tohto megalopolu úplne nevytratilo a dážď, ktorý bubnuje na strechy vysokých obytných domov len zvýrazňuje jeho pochmúrnosť. Prichádzam k miestu určenia. Vchádzam do hotelu, kde vidím očarujúcu sekretárku a pár čakajúcich ľudí. Prehodím s ňou pár slov, že by som sa rád ubytoval v tomto hoteli...
-Platíte kreditnou kartou?
-Nie, v hotovosti.
-Na koľko dní by ste tu chceli zostať?
-Chcel by som tu iba prespať, hneď ráno mi totiž ide vlak do... San Francisca, kde sa koná nejaká výstava.
-A akú triedu by ste chceli? Prvú, najdrahšiu, druhú alebo tretiu?
-Stačí mi tretia.
-Dobre, bude to... moment... Po chvíľke stláčania kláves na klávesnici mi povedala výslednu cenu.
-Bude to presne 220 dolárov. Ešte som sa jej spýtal, či nevie, kde býva Kelvin Adams. Povedala, že by mal byť na najvyššom poschodí v jednom z dvoch apartmánov. Po vyplatení požadovanej sumy som dostal kartu, ktorú som vo výťahu hneď použil. Výťah ma vyviezol asi na štvrté poschodie. Vyšiel som z neho a zabočil doprava, kde sa údajne mal nachádzať môj apartmán. Som pri dverách. Zase používam kartu. Po zasyčaní hydraulických zariadení sa dvere otvorili. Poobzerám sa po miestnosti. Keďže ma nič nezaujalo, prechádzam do ďalšej izby, pravdepodobne pracovne. Zase preskúmam jej obsah. Nič, okrem biblie ležiacej na pracovnom stole ma nezaujalo. Vchádzam ešte do WC, kde si všimnem vetraciu šachtu. Vytiahnem skrutkovač, odskrutkujem skrutky a uvoľním poklop. Pamätám si, ako som na chodbe uvidel zjednodušený plán hotela pre prípad, že by sa niečo stalo. Mal šesť poschodi a prízemie, ktoré už dobre poznám. Kelvin Adams by teda mal byť niekde na šiestom. Vchádzam, alebo lepšie povedané, pchám sa do vetracej šachty. Je veľmi úzka, ale predsa sa ňou da prejsť. Po dlhšom plazení sa dostávam na rázcestie. Podľa plánu by som mal ísť vľavo, kadiaľ sa dostanem o poschodie vyššie a potom zase vpravo a o poschodie vyššie. Dal som sa teda touto cestou. Šachty, ktoré viedli o poschodie vyššie, boli zvislé a nebyť priečky z rebríka, ktorá do šachty presne pasovala, nebol by som sa na sieste poschodie dostal. Zase som na rázcestí. Teraz vľavo alebo vpravo. Zľava cítiť akýsi zápach. Bol to zápach od cigariet. Dal som sa teda po pachu dymu z cigariet. Mimochodom, v šachtách, kde nebolo ani trochu svetla, som sa orientoval podľa iluminátora na svojich hodinkách. Som pri ďalšom poklope, kadiaľ vchádzal dym. Keďže skrutky sa nedali odskrutkovať, lebo boli do poklopu zapustené zvonka, musel som sa vrátiť na rázcestie, tam sa obrátiť a vrátiť sa k poklopu, ktorý som bol nútený vykopnúť. Vybehol som z WC, v ktorom som sa ocitol, do spálne a stade rovno do pracovne s pekným výhľadom cez okno na bazén. Tam som už našiel hľadaného Kelvina Adamsa, s ktorým som prehodil pár slov...
-Kelvin, vieš niečo o vražde Louisa a Eden?
-Hej, chlape, čo tu robíte?! Okamžite vypadnite, lebo zavolám políciu... Mimochodom, odkiaľ poznáte moje meno?!
-Dozviete sa, ale teraz mi odpovedzte na otázku!!
Kelvin, ktorý sedel za stolom, začal pomaly otvárať šuplík, v ktorom sa pravdepodobne mala nachádzať nejaká zbraň, preto som sa k nemu rozbehol, preskočil stôl, vytiahol nožík, ktorý som našiel v troskách nášho zhoreného domu a priložil mu ho na hrdlo.
-Hej, Kelvin, nabudúce takéto somariny neskúšaj, môže ťa to stáť život, vlastne ta to bude stáť život. Ale teraz mi už povedz, či vieš niečo o tých dvoch vraždách!
-Áno, áno, len ma nezabíjaj, všetko ti poviem. Zorganizovali to Antonius a Brian, ktorí si najali miestnych vandalov. Louisa zabili ešte dávnejšie strelnou zbraňou a Eden otrávili. Do domu hodili zápalné fľase a utiekli. A teraz mi povedzte, kto ste a ako viete, že sa volám Kelvin.
-Som... John, Edenin a Ryanov syn. Tvoje meno viem od strážcov DREAM WEBu, ktorí mi povedali, že patríš do sekty stelesňujúcej zlo, a preto musíš zomrieť.
-Nie, nepatrím k nim, nezabíjaj ma, nieee...
Ako to dopovedal, spomenul som si na výraz tváre mŕtvej Eden a na svoju prísahu. Zlo plodí len zlo, ale Eden musí byť pomstená! Čepeľ noža zvlhla a zafarbila sa do červena... Kelvin Adams už nežije. Vybral som zo šuplíka zbraň, ktorú sa pokúšal vytiahnuť. Bola to jednoduchá laserová pištoľ s automatickým zameriavaním. Po chvíli som pocítil, že sa niečo čudného deje. Moje predpoklady sa splnili, z tela mŕtveho vyletela akási modrá, prenikavo žiariaca guľa, ktorá so mnou splynula. Pocítil som, ako sa zmenšujem a zmenšujem a zmenšujem... až som sa zmenšil asi na veľkost guľky z guľôčkového pera. Ani neviem ako sa to stalo a vletel som do jeho osobného diára. Zrazu som sa objavil v akejsi pochmurnej stavbe, či skôr katakombe. Okolo seba som videl siedmich strážcov. Chvíľu bolo ticho, tak bolo počuť ako niečo kvapká. Prehovoril som s hlavným strážcom, ktorý mi povedal ďalšie meno... Daniel Stewart. Povedal, že ho nenájdem len tak ľahko, lebo je hlavným obchodníkom s drogami a v podstate všetkým nelegálnym tovarom. On bol pravdepodobne ďalším iniciátorom vraždy Eden. Hlavný strážca mi ešte dal akýsi zlatý kľúč. Povedal, že ho budem potrebovať, keď sa budem vracať na Zem. Po krátkom rozhovore som sa pustil smerom ku kamenným dverám. V chodbe, v ktorej som stál, boli dvere odomňa vľavo a vpravo. Keď som išiel ešte ďalej, narazil som na rázcestie. Aj v ďalších dvoch chodbách boli len dvoje dvere. Tie ale boli iba na jednej strane a nie oproti sebe. Vošiel som teda do prvých kamenných dverí v ľavej chodbe. Objavil som sa v jednej z miestností DREAM WEBu. Uprostred stál akýsi stolček či skrinka. Podišiel som k nej, vložil som dnu zlatý kľúč a otočil ním. Zariadenie zasyčalo a začalo sa pomaly s podlahou, ktorá sa podomnou rozpadávala na márne kúsky, prepadávať do nekonečnej hĺbky...


Najnovsie clanky od tohto redaktora